SVARFORUM.cz - forum o svářečkách a svařování

V daném případě jde o zcela typickou chybu v návrhu dílu. Díl - dýnko - je nutné vylisovat tak, aby po vyžíhání a úkosování mělo správný rozměr.  To, že ten potřebný rozměr nemá, je chyba technologie výroby. Svařovat zpevněný materiál a ještě metodou MAG-C běžným postupem s přídavným materiálem pro běžný P265GH je zcela nestandartní a nikdo nezaručí, že v přechodovém pásmu na straně dýnka nevzniknou časem mikrotrhlinky. Nechtěl bych být na místě svařovacího technika a svařovacího dozoru nucených výrobou k uvolnění takového výrobku k expedici. Jen pro zajímavost: podle zákona 22/1997 ručí firma za sváry na výrobku - bez ohledu na záruční dobu podle obchodního zákona - 10 let!

Editoval jirkati (29-08-2013 21:24:01)

Ďakujem za pripomienky.
Dienka boli vyrobené plošným tvárnením technológiou hlbokého ťahania. Ešte pre lepšiu predstavu uvediem, že dienka sú vyrábané podľa normy DIN 28013.
Hlboké ťahanie je proces plošného tvárnenia pri ktorom je z rovinného materiálu (napr. plechu) vytvorený trojrozmerný výrobok – duté teleso. Nástrojom na hlboké ťahanie je ťahadlo, ktoré sa skladá z dvoch častí ťažníka (tŕň ktorý má vonkajší tvar ako je vnútorný tvar výsledného dienka) a ťažnice (matrica, ktorá má priemer cca 406,5 mm ako vonkajší priemer dienka).  Materiálom pre hlboké ťahanie je hlbokoťažný plech. Ako vstup bol teda použitý plech P265GH priemer 665 mm x 10 mm. V našom prípade to bolo ťahanie bez pridržiavača.
Pri menších rozmeroch dienok do 168,3 nemáme uvedený problém, pretože tie po žíhaní majú rovnaký rozmer ako po tvárnení, takže tam je to v poriadku. Problém nastáva len pri väčších priemeroch, kde dochádza k rozmerovým deformáciám po žíhaní, pravdepodobne vzhľadom na "veľkosť výrobku" kde sa zmeny po žíhaní prejavia viac. Po žíhaní sme ich skúšali kalibrovať  na vonkajší priemer ale nepodarilo sa nám ich dostať do správnych rozmerov. Momentálne si neviem predstaviť technológiu ako jednoduchšie dienka vyrábať (a hlavne ekonomickejšie, asi tiež máte šéfov).

Samozrejme, zamýšľali sme sa dienka vyrobiť touto istou technológiou ale za tepla (cca 850 - 900°C), kde by bolo vlastne následné normalizačné žíhanie nahradené "normalizačným tvárnením". Zatiaľ sme to však v praxi neskúšali. Bolo by potrebné vyriešiť ohrev plechu, mazanie, ergonómiu práce a pod.

Zváranie ako také my nebudeme realizovať, my ich len vyrobíme. Zvárať bude až koncový odberateľ  (len ja predpokladám že CO2), takže pri zváraní my nebudeme.

Uvedené dienka môžu mať dve najzákladnejšie použitia. V prvom rade môžu byť použité ako ukončenie potrubia (t.j privára sa na rúru 406 po celom obvode), alebo to podstatnejšie, a to na tlakovú nádobu, kde bude privárané na skružený plech. Vlastne toto je aj primárne použitie týchto dien, kedže sa vyrábajú s hrúbkami stien ako sú plechy, teda 3,4,5,6,8,10. Neviem ako to v praxi funguje, ale ak je plech skružený, tak je tiež spevnený. Tým pádom by mal byť pravdepodobne celý zvarenec (dno + skružený plech + dno = tlaková nádoba) po zváraní žíhaný resp. všetko žíhané pred zváraním.

Je jasné, že najlepšie by to bolo vyžíhané a tým pádom by to z hľadiska zvárania bolo všetko v poriadku. Jediné čo nám ostáva je popasovať sa so žíhaním a následným prípadným kalibrovaním priemeru. Ale to sú už asi otázky pre inšie diskusie a fóra.
Ešte raz ďakujem za pripomienky.
Peter Bachňák

pokud se to stává jen u těch rozměrnějších dýnek mohlo by snad ještě pomoci jiné uložení při žíhání případně zkrácení doby výdrže na teplotě- je totiž dost možné že dojde k deformaci vlivem vlastní hmotnosti dýnka ve stavu zvýšené plasticity při žíhání.Stává se to i v zavedených profikalírnách obzvlášť když je vsázka pece tvořená výrobky různých objemů především tloušťek.Proces je pak řízen podle těch hmotnějších což se může projevit tvarovými deformacemi vlivem vlastní hmotnosti na menších výrobcích.