SVARFORUM.cz - forum o svářečkách a svařování

keby niekto chcel experimentovat
https://www.youtube.com/watch?feature=p … Ndf0#t=114

Nebláznite. Keď to trafo váži 20 kg aj s vodným chladením, tak to nebude zrejme až tak predimenzované. Cca pred 3 rokmi som vyrábal bodovku a home-made trafo som nevážil, ale určite nebolo oveľa ľahšie. Prierez sekundáru to malo ◙ 150 mm2 a prvý zvár som urobil na 1,3 mm plechoch doma v garáži na 10 A ! ističi. Pri opakovaných pokusoch pri asi každom piatom istič zaprotestoval, ale len ten miestny. Užívateľ to prevádzkuje na 400 V / 25 A. Ovládanie to má podobné ako uvádza ihlan v #3, akurát sa tam dal definovať aj meniť prítlak a tiež namiesto SSR bol použitý výkonový triak.
2 tonda88: Ak sa toho naozaj chceš zbaviť, napíš svoju predstavu o cene , prípadne koľko by stala preprava na východ Slovenská.

GLS nebo DPD na slovensko 400Kč

Jo četl jsem.

VaškuP. Tie uvádzané hodnoty sú trochu zavádzajúce, Prečítaj si hodnoty ktoré uvádzajú výrobcovia aj u ručných bodovačiek. Napr. DRAPKO BZ-2,5 MM uvádza max. prim. prúd 38 A, pritom na ističi 16 A boduje bez problémov.

Závěsné bodovky kolem 20-30 kVA (což je asi i tento případ) vyžadovaly vždy pojistky alespoň 40A, velmi často i zpožděné. Stacionární o něco více, tak od 50-63A. Případně jistič s odpovídající zkratovou dynamickou odolností.
to senior: hmotnost trafa nemusí ještě nic vypovídat o možném přeneseném výkonu, klasické trafo EI 100VA váží asi 2kg, trafo do páječky 100VA má hmotnost třeba jen 400g, což je pětina.

Editoval Zdenek11 (26-06-2017 16:42:45)

A co děti , mají si kde hrát ?

bobek si rád uťahuje z iných. To má netrápi. Pre ostatných chcem podať vysvetlenie k svojím tvrdeniam.
1. Váha trafa nemusí odrážať jeho výkon, ale keď porovnávame trafa určené k rovnakému účelu, tak ta váha niečo naznačuje. Nechcem písať k bodovacím trafam celý elaborát, ale možno tá problematika niekoho zaujíma, tak aspoň stručne. Bodovacie trafo má preniesť do zváraného miesta veľký výkon v krátkom čase. Maximálny výkon sa zo zdroja do záťaže prenesie, keď je dokonalé príspôsobenie, inými slovami, keď vnútorný odpor zdroja a odpor záťaže sú 1:1 Na vnútornom odpore zdroja sa podieľajú reálne odpory vinutia, prívodov ako aj prechodové odpory spojov, ale tiež induktancia. Kvôli čo najväčšiemu prierezu Fe sa väčšinou volí dlhé jadro s malou šírkou. Zmesti sa tam síce menej Cu, ale vzhľadom na impulznú prevádzku sa volí prúdové zaťaženie aj viac ako 10-násobné, oproti trafam s trvalou záťažou. Železo takto prťažiť nejde, presytí sa.
2. Menovitý výkon trafa je značný, preto výrobcovia uvádzajú aj vysoké hodnota výkonov a prúdov počas impulzu, ktoré sa však nemusia a často ani nevyužívajú v úplnej krajnosti. Dnes sa používajú rôzne elektronické regulátory, ktoré obmedzia výkon pri procese na požadovanú hodnotu a tiež pri krátkych časoch ističe určité preťaženie tolerujú.

Zdeňku, ja som reagoval na porovnanie trafa spájkovačky a a klasického trafa rovnakého výkonu. Tiež som chcel upozorniť, že 20 kg trafo je pre bežného tiež použiteľné, aj keď sa nevyužije jeho potenciál naplno. To čo som ja vyrobil bolo odskúšané v garáži na 10A ističi pri 230 V a využitím tzv mäkkého spôsobu bodovania. U terajšieho vlastníka ide na 400 V a na ističi 25A, ale som presvedčený, že aj na 16 A by to šlo. Má to elektroniku aj odbočky a výkon sa dá regulovať.